Prezident SKE Miroslav Paller vyhlásil, že ide len o politický marketing
a vyjadrenia ministra práce Milana Krajniaka (Sme rodina) o tom, že
exekútori z výplaty ľudí strhnú takmer všetky peniaze a nenechávajú im
nič na živobytie, sú podľa neho odrazom neznalosti exekučnej
legislatívy.
Paller upozornil, že pri nemajetných ľuďoch úprava exekučných zrážok
spôsobí nemožnosť vymôcť ich dlhy. Ak exekútori nebudú môcť zrážať dlh
zo mzdy, budú musieť častejšie siahať k tvrdším nástrojom.
SKE tiež upozornila na negatívny dosah na veriteľov. "Najväčším veriteľom je štát. Znamená to, že opäť sa raz na dlhy neplatičov budú skladať ostatní občania,"
skonštatoval Paller. Veriteľmi však sú i firmy, tie sa môžu dostať do
druhotnej platobnej neschopnosti a potom môžu rušiť pracovné miesta.
Paller tiež tvrdí, že nariadenie vlády je v rozpore s programom vlády,
ktorý sľubuje zlepšenie vymáhateľnosti najmä nesporných pohľadávok
exekúciou.
SKE chápe, že vláda chce pomôcť sociálne slabším skupinám, pomoc by však podľa nej mala byť adresná a nie plošná. "Každý
dlžník, ktorý sa dostane do dlhovej pasce, má k dispozícii veľmi
liberálny inštitút osobného bankrotu, ktorým sa môže zbaviť svojich
dlhov," skonštatoval Paller.
SKE vyčíslila, že v súčasnosti musí občanovi v exekúcii ostať suma
životného minima, teda 218,06 eura. To sa zvyšuje o ďalších 25 % na
každú ďalšiu vyživovanú osobu. "Napríklad rodine s dvoma deťmi tak musí ostať na vlastnú spotrebu minimálne 381,60 eura," vyčíslila komora.
Životné minimum však nie je jedinou položkou, ktorá dlžníkovi ostáva,
exekútori pripomínajú aj prihliadanie napríklad na splátky úverov či
výživné. "Ak dlžník, zarábajúci minimálnu mzdu, vyživuje napríklad
manželku a dve deti, na splácanie neprednostných pohľadávok odvedie
mesačne sumu 34 eur. Ak zarába mesačne 1000 eur v hrubom, odvedie 148
eur," ilustrovala komora.